Obchod s orgánmi

Autor: Jeden svet | 24.11.2011 o 14:05 | Karma článku: 4,13 | Prečítané:  969x

Dokumenty, ktoré si môžete pozrieť na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet (od 29.11. do 04.12.) hovoria bez príkras o udalostiach, o ktorých by sme často radšej nevedeli. Tieto témy sa však  týkajú aj nás. Každý môžeme svojou troškou prispieť k tomu, aby sme žili v lepšom svete. Najskôr ale musíme mať dostatok informácií. A tie sa zo slovenských médií väčšinou nedozvieme. Naše dokumenty rozširujú obzory.

Viete, že obyvatelia chudobných krajín si často na živobytie zarábajú predajom obličky na čiernom trhu? A kto ich kupuje? Predsa my – obyvatelia bohatého Západu . Keď je niekto ťažko chorý, málo mu záleží na tom, odkiaľ  a za akú cenu príde pomoc. Možno by však malo. Klienti zo Západu totiž bežne za transplantáciu zaplatia šesťdesiat tisíc dolárov, „darca“ však dostane najviac dvesto. O tejto téme je aj film Obchod s orgánmi, ktorý nás zavedie do Indie. Publicistka Boba Baluchová o ňom píše:

„Indický slum Chennai bol kedysi rybárskou oblasťou. Po vlne ničivého tsunami tam obyvatelia/ky dnes namiesto rýb predávajú časti vlastných tiel. V tejto “Kidney village” (Obličkovej dedine) žijú aj dve indické sestry. Staršia z nich, Prabha, v minulosti predaj obličky pre finančnú tieseň rodiny absolvovala, dnes funguje ako sprostredkovateľka pre nových záujemcov/kyne o „darovanie“ obličky. Dvadsaťsedemročná Hema sa rozhodne tiež (ako piata členka v rodine) darovať obličku, aby vykryla dlhy a zaplatila školné svojim dvom deťom. Sestra jej dohodne výbornú cenu (až dvetisíc dolárov), no zadarmo to nebude...

Hoci je predaj orgánov v Indii nelegálny, na čiernom trhu obličku možno zohnať za 60 000 dolárov. Každý sa v tomto obchode nabalí, len to treba dôsledne pripraviť. Doktor Reddy má s týmto „dobrovoľným darcovstvom“ a vypomáhaním blížnym na iných kontinentoch bohatú skúsenosť – v Indii podnikol už viac ako dvetisíc operácií. Všetci/ky sa paradoxne odvolávajú na Boha (hinduistického či kresťanského) – nie je to hriech, keď si ľudia v núdzi takto vypomáhajú.

Kdesi na druhom konci sveta, v kanadskom meste Nanaimo, čaká už piaty rok na svoju novú obličku štyridsaťročná slobodná matka Sandra. Štyrikrát do dňa podstupuje proces dialýzy, sníva o svojom starom štíhlom tele, pôvodnom vzhľade. Štatistiky však vyznievajú hrozivo: každé tri dni zomrie v Kanade jeden čakateľ/ka na obličku. (...)

Naskytajú sa mnohé otázky, nastupuje dilema: Kde sú hranice ľudskej dôstojnosti? Ako by sme zareagovali v podobnej situácii? Komu rozumieme viac – predávajúcej chudobnej žene v Indii alebo kupujúcej chorej žene v Kanade? Ako sa cítia tí, čo kupujú a tí, čo predávajú časti svojho tela? Akú hodnotu má v dnešnom svete ľudské zdravie?“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

SVET

Ako Briti úspešne bojovali proti terorizmu

Prečo boli tak často o krok pred teroristami?


Už ste čítali?