Slobodná anketa 3

Autor: Jeden svet | 27.11.2014 o 12:00 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  376x

Poslednú sériu odpovedí významných a známych osobností, aj občianskych aktivitstov vám prinášame po festivale. Ako je to u vás so slobodou? Kedy sa cítite slobodní? 

Matúš Čupka (Zelená hiadka): „Slobodne sa cítim, keď jazdím Bratislavou a na mojej skladačke predbieham jedno auto za druhým v ranných či večerných špičkách ;-) Neslobodne sa potom cítim, keď vidím nejakú krivdu či nespravodlivosť vo forme zle postaveného reklamného zariadenia, automobilov stojacich takmer cez celý chodník a podobne. Jednoducho, keď ma vo verejnom priestore obmedzuje niekoho ego.

Vladimír Balla (spisovateľ): „Slobodný som sa cítil naposledy v minulom storočí, začiatkom deväťdesiatych rokov. Práve padla totalita a ešte nevypukol samostatný mečiarovský štát. Potom som si na slobodu zaspomínal pred pár dňami pri dokumente o československom undergrounde, ale hneď som na ňu zabudol, lebo na TA3 práve ukazovali jedného zo súčasných slovenských ministrov. Ako sa mohlo stať, že sa takíto vrátili a majú nás v hrsti? Dnes nie som slobodný, moja chyba, vnímam tú hrsť.“

Peter Gála (grafický dizajnér): „Cez víkendy a zvlášť v sobotu. Sú to dni, kedy všetko môžem a nič nemusím.“

Aňa Ostrihoňová (vydavateľka a prekladateľka): „Sloboda je asi najťažšie definovateľný filozofický pojem, ale ak to mám veľmi zjednodušiť, tak slobodu máme všetci v sebe. Cítime sa slobodní, keď nám do toho nášho vnútorného sveta nezasahuje okolie, nestiesňuje nás absurdnými požiadavkami a nefrustruje zbytočným tlakom. Najslobodnejšie sa cítim, keď pri rozhodovaní nemusím robiť kompromisy so sebou samou."

Katarzia (speváčka): "Slobodne sa cítim napríklad, keď šoférujem alebo keď hrám. Vlastne väčšinou stále, pretože som si zatiaľ život zariadila tak, že robím iba to, čo chcem.

Neslobodne som sa cítila, keď bol na mňa vyvíjaný tlak spoločnosti v zmysle: spoločnosť, ktorá si myslí, že mi môže hovoriť, ako mám žiť a ako sa správať. Našťastie ma tieto názory spoločnosti už nezaujímajú a pocity neslobody sú čím ďalej zriedkavejšie. Zároveň som čím ďalej, tým častejšie sama so sebou. Sloboda bola vždy hlavnou témou mojich úvah a vo všetkom, čo som robila, som sa k nej pokúšala smerovať."

Laco Kerata (spisovateľ, režisér, herec): „Cítim sa slobodne, keď cítim že mi ľudia dôverujú, či pri práci, či v súkromí. Keď sa na mňa a na môj tím netlačí s nereálnymi predstavami. Keď nie som v područí hlupákov, jedno či sú aktívni, alebo leniví. Cítim sa slobodne, aj keď sa mám na čo tešiť. A predovšetkým, keď viem, že mám svoje činnosti a celý život vo svojich rukách. Nevadí, že je to v niektorých ohľadoch idealizmus. Aj ten je súčasťou slobodného života.

Michal Knitl (cestovateľ): „Slobodu najviac cítim, keď som uprostred hôr, v divočine, na inom kontinente, keď viem, že je len na mne, ktorým údolím alebo ktorou cestou pôjdem. Možno aj preto sa stále niekam trepem s veľkým ruksakom na chrbte. A kedy sa cítim neslobodne? Najviac som to pociťoval asi pri návšteve Afganistanu, keď som sa nie veľmi chcel hýbať po uliciach, kde chodia obrnené transportéry, alebo tiež aj v bežnom živote, keď mi niekto hovorí, čo mám robiť.“

Tomáš Halík (sociológ, teológ, kňaz, filozof): "Existuje zásadní rozdíl mezi animálním chápáním  svobody podle hesla "můžu si dělat, co chci" (tj. svobodou zvířete vypuštěného z klece) a humánním chápáním (svoboda člověka je spojena s odpovědností). Podobně existuje rozdíl mezi vnější svobodou (závisející na vnějších okolnostech) a vnitřní svobodou, kdy se člověk řídí svým svědomím, ať jsou vnější okolnosti (například politické poměry) jakékoliv. Nejsvobodnější jsem se cítil vždy, když jsem dokázal poslechnout své svědomí  a postavit se i proti většinovému mínění (když jsem si připomenul biblický výrok "nepřidáš se k většině, když páchá nepravost") a nesvobodný tehdy, když jsem v některých případech raději mlčel, protože to bylo pohodlnější."

Dean Puckett (režisér filmu Mráz žihľavu nespáli): „Sloboda by bola skvelý nápad. Dúfam, že jedného dňa ju človek ako druh dosiahne…“

Kamil Peteraj (spisovateľ): „Slobodný sa cítim vtedy, keď sa utiahnem do samoty. Inak, keď vidím katastrofálne špinavé bratislavské Staré mesto, mám pocit, že sa nachádzam v roku 1989.Vtedy mám chuť založiť hnutie Za ešte špinavšiu Bratislavu, najskorumpovanejšie mesto v Európe.Nám. SNP – naozajstná perla špiny, úžasných odpadových košov, neošetrovaného trávnika, vydúvajúceho sa asfaltu od koreňov stromov, sídlo vari ôsmych bánk, večer - mŕvola medzi námestiami, žiadny pohyb, vyľudnený priestor.

Sloboda tu je. Tárať, sľubovať, kradnúť, atakďalej.

Sloboda upadať a tvrdiť, že toto je rozkvet.

Magda Vášaryová (politička): „Filozof Isaiah Berlin rozdelil vnímanie slobody na dve časti. Sloboda "OD" – to je tá naša slobodienka, Jánošíkovská voľnosť kradnúť a zbíjať a sloboda "K" – vedomé ohraničenie svojej slobodienky v mene susedov a iných ľudí mimo rodiny. Ten morálny imperatív, ktorý si sami stanovíme. Chápanie slobody ako úcty k zákonom, druhým ľuďom a ich životnému štýlu a náboženstvu... Snažím sa, aby toto bolo moje chápanie slobody. Rok 1989 nám priniesol túto slobodu. Slobodu Európanov, demokratov, vzdelaných ľudí. Som nekonečne šťastná, že som sa toho dožila.

Odpovede zozbierali dobrovoľníci Jedného sveta

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?