Mikrobývanie? Ide to aj v jurte, v prívese, či na stromoch

Autor: Jeden svet | 14.11.2014 o 16:30 | Karma článku: 3,32 | Prečítané:  842x

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, že dom, v ktorom bývate, je možno zbytočne veľký? Alebo ste snívali o tom, že panelákový byt s „papierovými“ stenami vymeníte za malý útulný zrub pri okraji lesa? Aké by to bolo, keby sme žili v prívese? Mohli by sme bývať kdekoľvek a bez väčších ťažkostí sa presunúť inde? A sú naozaj všetky veci, ktoré doma máme, pre náš život potrebné? Aj takéto otázky si kladú ľudia, ktorí sa rozhodli pre život v tzv. tiny houses, teda v „maličkých“ domoch.

Jeden kufor

V euroamerickej kultúre oddávna funguje trend veľkých domov či bytov. Tie sú úzko späté so sociálnym statusom človeka a vypovedajú o finančnom zabezpečení jeho vlastníka. Logika je jednoduchá, čím väčší dom, tým solventnejší majiteľ. Avšak dnes, kedy sa môžeme slobodne pohybovať a cestovať kdekoľvek bez vážnejších obmedzení, sa mení aj vnímanie domova ako takého. Ľudia sa sťahujú zo štátu do štátu, z kontinentu na kontinent z rôznych dôvodov. Študujú  tu, a bývajú tam. Pracujú niekde, ale bývajú inde.

Mnohí z nás sú mobilnejší ako boli naši rodičia, nehovoriac o našich prarodičoch. Často v podobných situáciách, kedy sa presúvame z miesta na miesto, zisťujeme, že náš dom sa zmestí do jedného kufra. Naozaj nám to stačí?

Nový životný štýl

Iste ste už niekedy videli fotku domčeka postaveného na strome. Ako dieťa taký domček túžil mať takmer každý. Dnes už o ňom sníva dokonca nemálo dospelých. A niektorým šťastlivcom sa to podarilo. Sú o niečo väčšie ako tie detské a zároveň plne funkčné, vybavené pre každodenný život. Aj tieto domčeky patria medzi „malé“ domy, ktoré sa vymykajú klasickým predstavám o komfortnom bývaní.

Nezáleží na materiáli, z ktorého je „malý“ dom postavený, ani na tvare pôdorysu, či základoch, na ktorých stojí. Môžu to byť moderné dizajnové domy, minimalistické obývateľné „krabice“ alebo pretvorené lodné prepravné kontajnery. Patria medzi ne tiež postavé maličké chatky postavené   v prírode , ale aj spomínané domčeky montované v korunách stromov, jurty a mobilné domy. Všetky však majú jednu spoločnú črtu - veľkosť, resp. malosť obývaného priestoru.

Trend mať malý domček, v niektorých prípadoch dokonca prenosný, a nevlastniť veľa, je dnes už rozšírený po celom svete a mnohí ho považujú zároveň za životný štýl. Architekti a dizajnéri experimentujú s redukciou obývaného priestoru, s nižšími finančnými nákladmi, ale aj menšou záťažou na životné prostredie.  

Slamený dom

V dobe komunikačného rozmachu, aj trendy, nové myšlienky a inovatívne riešenia sa dokážu dostať z jedného konca sveta na ten druhý bez väčších problémov - takmer okamžite. A každá krajina si ich nakoniec prispôsobí svojím osobitým prírodným aj spoločensko-politickým reáliám.  Trend „malých“ domčekov na Slovensku je ešte len na začiatku. Napriek tomu sa už dnes darí aj slovenským architektom zaujať podobnými návrhmi zahraničie. Spomenúť môžeme napríklad návrh architekta Petra Jurkoviča. U nás sa stavajú napríklad tzv. freedomky, mobilné a plne vybavené drevené domčeky, či slamené jurty, ktoré sú prezentované ako alternatívne spôsoby bývania oproti klasickému rodinnému domu či bývaniu v byte. Otázkou či a kde postaviť mobilný dom sa u nás zaoberá  občianske združenie ArTUR, ktoré sa venuje udržateľnej architektúre.

Ľudia, ktorí sa rozhodli presťahovať sa do podobného domčeka, zároveň zredukovali počet vlastnených vecí. Vzhľadom k menšiemu priestoru, by to inak nebolo možné. Avšak aj napriek menšej rozlohe, komfort bývania vraj zostáva zachovaný. Možné to bolo zrejme aj vďaka schopnosti týchto ľudí oslobodiť sa od zbytočných vecí, ktoré sa v inak nevyužitom priestore niekdajšieho bývania postupom času hromadili. 

Slobodnejšia a „ľahšia“ budúcnosť bývania?

Mnohí z tých, ktorí takýto spôsob života považujú za svoj životný štýl, svoje rozhodnutie odôvodňujú faktom, že veci, ktoré v minulosti vlastnili, je dnes možné uložiť na hard disk. Iní hovoria o tom, že sme od svojej podstaty kočovníci. Podľa nich umelé trvalé osídľovanie so sebou prináša negatívne následky ako sú dlhy, spôsobené pôžičkami na bývanie, či devastáciu životného prostredia. Všetkých však spája myšlienka transformácie domova, ktorí poznali a ktorí odmietli.

Aj o takýchto alternatívnych predstavách bývania vo svete si budete môcť pozrieť dokument Mikrotopia od režiséra Jespera Wachtmeistera. NaJednom svete v Bratislave premietame film vo štvrtok, 20. 11. o 19:30 v Kine Mladosť, a v nedeľu 23. 11. o 18:30, taktiež v Kine Mladosť. 

Anna Semberová (Autorka je dobrovoľníčka festivalu Jeden svet)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?