Obchod s orgánmi

Autor: Jeden svet | 24.11.2011 o 14:05 | Karma článku: 4,13 | Prečítané:  962x

Dokumenty, ktoré si môžete pozrieť na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet (od 29.11. do 04.12.) hovoria bez príkras o udalostiach, o ktorých by sme často radšej nevedeli. Tieto témy sa však  týkajú aj nás. Každý môžeme svojou troškou prispieť k tomu, aby sme žili v lepšom svete. Najskôr ale musíme mať dostatok informácií. A tie sa zo slovenských médií väčšinou nedozvieme. Naše dokumenty rozširujú obzory.

Viete, že obyvatelia chudobných krajín si často na živobytie zarábajú predajom obličky na čiernom trhu? A kto ich kupuje? Predsa my – obyvatelia bohatého Západu . Keď je niekto ťažko chorý, málo mu záleží na tom, odkiaľ  a za akú cenu príde pomoc. Možno by však malo. Klienti zo Západu totiž bežne za transplantáciu zaplatia šesťdesiat tisíc dolárov, „darca“ však dostane najviac dvesto. O tejto téme je aj film Obchod s orgánmi, ktorý nás zavedie do Indie. Publicistka Boba Baluchová o ňom píše:

„Indický slum Chennai bol kedysi rybárskou oblasťou. Po vlne ničivého tsunami tam obyvatelia/ky dnes namiesto rýb predávajú časti vlastných tiel. V tejto “Kidney village” (Obličkovej dedine) žijú aj dve indické sestry. Staršia z nich, Prabha, v minulosti predaj obličky pre finančnú tieseň rodiny absolvovala, dnes funguje ako sprostredkovateľka pre nových záujemcov/kyne o „darovanie“ obličky. Dvadsaťsedemročná Hema sa rozhodne tiež (ako piata členka v rodine) darovať obličku, aby vykryla dlhy a zaplatila školné svojim dvom deťom. Sestra jej dohodne výbornú cenu (až dvetisíc dolárov), no zadarmo to nebude...

Hoci je predaj orgánov v Indii nelegálny, na čiernom trhu obličku možno zohnať za 60 000 dolárov. Každý sa v tomto obchode nabalí, len to treba dôsledne pripraviť. Doktor Reddy má s týmto „dobrovoľným darcovstvom“ a vypomáhaním blížnym na iných kontinentoch bohatú skúsenosť – v Indii podnikol už viac ako dvetisíc operácií. Všetci/ky sa paradoxne odvolávajú na Boha (hinduistického či kresťanského) – nie je to hriech, keď si ľudia v núdzi takto vypomáhajú.

Kdesi na druhom konci sveta, v kanadskom meste Nanaimo, čaká už piaty rok na svoju novú obličku štyridsaťročná slobodná matka Sandra. Štyrikrát do dňa podstupuje proces dialýzy, sníva o svojom starom štíhlom tele, pôvodnom vzhľade. Štatistiky však vyznievajú hrozivo: každé tri dni zomrie v Kanade jeden čakateľ/ka na obličku. (...)

Naskytajú sa mnohé otázky, nastupuje dilema: Kde sú hranice ľudskej dôstojnosti? Ako by sme zareagovali v podobnej situácii? Komu rozumieme viac – predávajúcej chudobnej žene v Indii alebo kupujúcej chorej žene v Kanade? Ako sa cítia tí, čo kupujú a tí, čo predávajú časti svojho tela? Akú hodnotu má v dnešnom svete ľudské zdravie?“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?